Hlavní obsah

Spisovatelka Eva: Píšu o sobě!

Foto: archiv E. Urbaníkové

Eva Urbaníková je velmi úspěšná i u nás

Jedna z nejslavnějších slovenských spisovatelek Eva Urbaníková přijela do Prahy, aby pokřtila svou třetí knihu, která vychází v češtině. A protože je i skvělá společnice, přinášíme vám s ní v rámci týdne, kdy cestujeme na ProŽeny.cz po zemích našich sousedů, exkluzivní rozhovor o tom, proč jsou její knihy tak reálné, proč z její novinky budou ženy naštvané nebo proč dostávala výhrůžné smsky!

Článek

Jste ráda, že jste v Praze?

Áno, chodím sem pravidelne, niekedy za prácou, niekedy len tak na výlet. Teraz sme vzali aj deti, máme v pláne ZOO, Hradčany, chcem im ukázať aj Orloj, aj iné klasiky.

Jste tu ale především proto, abyste českým čtenářkám představila překlad své třetí knihy. Proč si myslíte, že ženy rády čtou vaše knihy?

Prečo? Myslím, že moje knižky nie sú o snívaní. Mnohí hovoria, že literatúra je obvykle útekom z reálneho života, ale moje knihy sú zrkadlom toho, čo sa v ich živote skutočne odohráva. A práve to je na nich to silné. Aspoň na Slovensku to tak je, že mi ženy píšu, alebo si hovoria: „Toto som ja! Toto som ja! Presne takto to je!“ A to sa im páči. Tak možno preto.

Když jsou ty knihy tak reálné, odráží nějak váš vlastní život?

Jedna z hlavních postav vašich knih – Linda – narazí na božského Jakuba, po kterém by snad každá skočila. Je i on z masa a kostí?

Ten muž existuje. Ženy mi volajú, píšu a pýtajú sa, kto to je. Ale to im ja nikdy nepoviem. Aj teraz v tej najnovšej slovenskej publikácii, ktorú čítalo pár ľudí, je tiež jedna postava a ženy mi telefonujú: „Kto to je?“. Ale ja skutočne nepoviem...

A ta Linda jste ve skutečnosti vy?

Nie, to nie je môj príbeh, ale mám vo svojom okolí ženu, ktorá sa presne takýmto spôsobom zoznámila. Tam to ale skončilo so šťastným koncom, majú spolu syna a tak. Keď som pracovala v rádiu ako moderátorka a písala túto knihu, prišiel na Slovensko veľký boom – všetci totiž hľadali niekoho cez internet. A vtedy mi to tak napadlo – aha, idem o tom napísať.

Foto: archiv Evy Urbaníkové

Její knihy jsou především o vztazích

Co druhá knížka Stalo se mi všechno a šéfredaktorka Katka. To už jste vy?

To už áno – teda okrem tej porno kariéry! (smiech) Prežívala som veľmi smutné obdobie v živote a táto kniha je zo všetkých štyroch najautobiografickejšia. V podstate môj rozvod opísala. Keď som ju začínala písať, mala som v hlave úplne iný príbeh. Lenže tým, že sa mi zrazu stalo to, čo sa mi stalo, sa to aj v knihe zvrtlo iným smerom a písalo sa to samo.

Z toho som sa už ale dávno dostala. A napríklad táto štvrtá kniha, čo mi práve vychádza na Slovensku, je z úplne iného súdka, aj keď je stále o vzťahoch. Rozpráva príbeh o tridsiatničkach, ktoré podľa môjho názoru narazili ako prvé na jeden veľký problém: naše mamy mali nalinkovaný život – škola, deti, vnúčatá a potom nejaká práca; a zrazu my, Husákove deti, máme možnosť robiť úplne všetko – kariéru, cestovanie, deti a neviem, čo ešte. A sme z toho také zmätené - nemáme vzor v tých našich mamách, chceme všetko naraz. Potom sa zamotávame do vzťahov, kde po mužoch chceme veci, o ktorých ani netušia. Je to celé postavené na hlavu, a práve o tom je tá kniha.

Když jste vydala první knihu, na Slovensku se spustila taková malá revoluce. Je to tak?

Ja som tú knižku dopísala a ponúkla som ju niekoľkým vydavateľstvom, ktoré ma odmietli... Ale ja som tomu veľmi verila – možno preto, že som bola novinárka a aj šéfredaktorka. Pozerala som na ten text z nadhľadu, objektívne a páčilo sa mi to. Tak som sedela v redakcii, keď za mnou prišiel môj grafik a povedal mi: „Tak si to vydaj sama!“. Ja na to: „Ale ja to neviem!“. A on: „Na to treba len peniaze!“. Prišla som teda do banky so slovami: „Dobrý deň, prosím si 250 tisíc korún“. V banke mi odpovedali: „Nech sa páči!“ a ja som knihu vydala v náklade 7000 výtlačkov. To si pritom všetci klopkali na čelo, že som sa zbláznila. V priebehu dvoch týždňov bol celý náklad preč. Dodnes sa celkovo predalo viac ako 100 tisíc kusov a stále to stúpa.

Hneď na to zareagovali intelektuáli a ľudia sa rozdelili do dvoch skupín: ženy, ktoré to buď milovali, alebo odsudzovali. A ja, nováčik v tejto oblasti, som bola celkom zmätená.

Foto: nakladatelstvíMotto

Knihy E. Urbaníkové vyšly v nakladatelství Motto

Byly chvíle, kdy jste si říkala, že s tím skončíte?

Ani nie. Keď si teraz čítam kritiky, tak mi je to jedno. Ale predtým som si občas poplakala. Lebo ja som tu knihu písala pre niekoho, bola to len akási spoveď, neašpirovala som na nič. A teraz tí literárni znalci, ktorí čítajú Bulgakovova a neviem koho ešte, sa do toho začali obúvať a volať ma Judášom slovenskej literatúry. Vôbec som to nechápala... Ale ak máte viacej pozitívnych reakcií, tak sa to dá zvládnuť.

Nevyčítají vám, že vaše knihy končí špatně?

A je život veselý? Podľa mňa sú tam veselé dialógy, ale príbehy sú také, aký je život. Oni nekončia zle! Čo v živote končí šťastne? Všetci sa zoberú a sú šťastní? Veď nikto z nás nie je dokonale šťastný, každý máme nejaký problém, no nie?

Jak vás napadlo založit si vlastní vydavatelství?

Bolo to veľmi spontánne. Prvú knižku som vydala, pretože spadala do jedinečného druhu literatúry, ktorá sa na Slovensku do tej doby vôbec nepublikovala. A ja som si povedala, že takto neviem písať iba ja, ale aj iné ženy na Slovensku. Založím teda vydavateľstvo, budem ich hľadať a vydávať knižky. Dvakrát do mesiace tak vydávame knižky a všetky sú veľmi dobré.

Foto: archiv E. Urbaníkové

Momentálně vede vydavatelství Evitapress

Je opravdu nutné vaše knihy překládat do češtiny?

To je ale otázka na vás! Na Slovensku sa ani Viewegh či Pawlowská neprekladajú. Ja som nad tým dlho premýšľala, ale keď sme skúmali český trh, tak sme zistili, že mladí ľudia nečítajú v slovenčine a ani jej nerozumejú.

V čem jste typická žena a v čem ne?

Myslím si, že som typická vo všetkom. Nemám vôbec nič, čím by som bola výnimočná. So svojím chlapom som hysterka, gazdinka, ktorá varí a pečie, ale viem si aj zažúrovať. Inokedy som zase normálna mama.

Jak váš život změnily děti?

Veľmi! Priniesli mi do života systém a poriadok. Vyštudovala som žurnalistiku, úplne bohémsku školu, potom som robila v médiách, kde sú tiež samí bohémovia, žúrovalo sa veľa. Zrazu prišli deti, a bolo to o pravidelnom spaní, vstávaní, jedle atď. Začala som myslieť na ekológiu a kopec iných vecí.

Zajímáte se o ekologii?

Áno, o vyrúbanie parkov, triedenie odpadu... Ale možno je to aj tým, že starnem.

No já myslím, že jsem už vyčerpal...

Nie, ešte sa ma pýtajte, mňa to baví...

Tak mě napadá, že jsme úplně zapomněli zmínit knihu Všechno, nebo nic: Příběh pokračuje, která právě vyšla v českém překladu!

To je pravda! Táto knižka vlastne vôbec nemala vzniknúť. Volali mi z magazínu Eva, že by chceli priložiť pokračovanie ako darček k celému nákladu. Odbila som ich, že to krásne skončilo a nech mi dajú pokoj. Ale oni ma prehovárali. No a potom celý náklad zrazu zmizol z pultov. Tak sme dotlačili knihu aj v mojom vydavateľstve a dali ju do predaja. Sľubujem ale, že ten príbeh už skončí úplne!

Všechno nebo nic končí tím, že Linda a Jakub jsou od sebe... Kam jste ten příběh mohla dál vést?

No veď oni sa môžu zase stretnúť, nie? Myslím, že je to ako zo života, je to dobré... uvidíte!

Myslíte si, že je taková láska vůbec reálná?

Každá žena má svojho Jakuba. Sú to muži, ktorí nie sú vôbec pre život, ale prichádzajú, zamávajú ženou a veľmi ťažko sa na nich zabúda. Oni majú v sebe démonický magnet, čo nás k nim ťahá a zároveň ničí. No a potom tu existujú tí dobrí chlapi a tých treba pre život.

ynezorPumanzeSaNyknalC